O plemeni

 

V rodnom Nórsku im hovoria Skogkatt, lesná mačka. V celej Škandinávii sa tešia vysokej popularite a miestni o nich hovoria tiež ako o vílich alebo spievajúcich mačkách. Nórska lesná mačka je veľká, mohutná polodlhosrstá mačka, ktorá hrdo dostojí svojmu menu. Navzdory divokému výzoru, sú to úžasní domáci miláčikovia, ktorí ocenia spoločnosť iných domácich zvierat a hlavne, spoločnosť človeka.

 

Plemeno bolo oficiálne uznané FIFé v r. 1938, navzdory tomu, že patrí ku škandinávskemu vidieku už po stáročia. Peter Clausson Friis, dánsky kňaz, ktorý v Nórsku pôsobil, popísal v roku 1559 tri druhy rysa: vlčieho, líščieho a mačacieho.

S najväčšou pravdepodobnosťou bol mačací rys polodivá nórska lesná mačka, ktorú stretol v lese. Dodnes sa po nórskom vidieku potulujú polodivé mačky nápadne podobné ušľachtilej nórskej lesnej mačke. Pôvod plemena nie je úplne jasný, možno ide o potomkov tureckých angor, ktorí zdiveli. Podľa dochovaných prameňov sa plavili nórske lesné mačky s Vikingami cez oceán, mimo iné s výpravami Leifa Erikssona koncom 10. stročia n.l..

 

Mláďatá nórskej lesnej mačky boli súčasťou vena. U Vikingov a tiež v neskoršom období sa mačky tešili veľkej úcte obyvateľstva ako ochránci úrody a na jar im dávali k poliam misky s mliekom.

 

Kráľ Olaf V. Nórsky učinil zo Skogkatt oficiálnu mačku Nórskeho kráľovstva. 

 

Povaha plemena

 

Nórske lesné mačky sú veľmi inteligentné, prispôsobivé, stredne aktívne a tiché. Občas tíško mňaukajú a vrkajú (spievajú). Hravosť si uchovávajú do vysokého veku. Stredná doba dožitia je 14-16 rokov. Tešia sa pevnému zdraviu; genetické choroby sa vďaka testovaniu chovných jedincov darí odstrániť. V chove bez PP je však isté riziko zlyhania obličiek (GSD-IV) či srdca (HCM).

 

Ich povaha je milá a trpezlivá. Majú rady vysoké miesta, z ktorých kontrolujú svoj revír a vysoký mačací strom je nutnou súčasťou domácnosti. Rady sa zdržujú v blízkosti svojho človeka a celej rodiny, nepatria k typickým mačkám do lona, skôr si ľahnú vedľa Vás a budú Vám robiť tichú spoločnosť. Majú rady deti a zle znášajú samotu.

 

Nórske lesné mačky sú vhodné k celoživotnému odchovu v byte, ale ich hravú bystrú myseľ treba zamestnať dostatkom hračiek, miest, kam smú skákať a šplhať a venovať im denne kus svojho času. Sú vybavené silnými pazúrmi, ktoré im umožňujú liezť do miest, kam sa iné mačky neodvážia. Nóri tvrdia, že vedia vybehnúť po holej skale. Rady šplhajú na stromy a často z nich zbiehajú hlavou dolu. Pohyb vonku ocenia, či už na zabezpečenom balkóne, vo feliniére, alebo na vodítku. Ich voľný pohyb je vhodné zvážiť s ohľadom na blízkosť frekventovanej cesty, či lesa, kde by pytliačili. Nórky sú vynikajúci lovci, väčšiu korisť lovia vo svorkách podobne ako levi a vždy bránia svoj revír pred votrelcami.

 

Exteriér plemena

 

Nórske lesné mačky dorastajú úctyhodných rozmerov - od špičky nosa po špičku chvosta aj 100 cm - samci vážia bežne

5-9 kg (12-16 lb) a samice 2,5-6 kg (9-12 lb). Sú menej dlhé ako mainské mývalie mačky a sú skôr mohutnejšie. 

 

Pre nórky je typickým sfarbením murko (mačka divá), z iných farieb môžu byť jednotná aj vzorovaná (agouti) čierna, modrá, červená, krémová, korytnačinová (len samice), jantárová, svetlojantárová (i v korytnačine u samíc) s akýmkoľvek podielom bielej (až celobieli jedinci). Prípustné je strieborné, dymové a zlaté dofarbenie srsti. Farba očí má slušať k farbe kožúška, modré oči a rôznofarebné oči smú mať len celobiele mačky. Jantárová a svetlojantárová farba je pre nórky špecifická. Mačiatka sa rodia čierne (jantár) alebo modré (svetlý jantár) a do 12-18 mesiacov veku sa postupne prefarbia. V srsti sú občas vidieť pôvodné čierne či modré chlpy, tým sa odlišujú od červených a krémových mačiek.

 

Hlava je v tvare rovnostranného trojuholníka (lebka aj hlava s ušami), s rovným profilom a klenutým čelom, silnou sánkou

a pravidelným nožnicovým skusom. Uši sú veľké, trojuholníkovité, bohato zvnútra osrstené, môžu mať rysie štetinky

na špičke. Krk je stredne dlhý a svalnatý. Kostra je mohutná, typický je hlboký, klenutý hrudný kôš s výrazným predhrudím. Nohy sú svalnaté a dlhé, zadné nohy sú dlhšie. Labky sú oválne, uzavreté, s dlhými chlpmi v medziprstí. Chvost je nasadený stredne vysoko a siahá minimálne k hrane lopatiek, ideálne k ušiam.

 

Nórska lesná mačka je pokrytá hustou, dvojvrstvou, voduodpudivou polodlhou srsťou, ktorá má nezameniteľnú štruktúru. Krycie chlpy sú dlhšie, rovné a lesklé, podsada je mierne zvlnená. V lete je srsť o niečo kratšia a s menej bohatou podsadou. Plne osrstený jedinec (2 a viac rokov, v zimnej srsti) má dlhú srsť na bokombradách, krčnom límci (hriva) a na stehnách má nohavice. Chvost musí byť dlhý, celoročne huňatý a je ukončený do špičky.

 

Nórky dospievajú dlho, až do 5 rokov veku. Plné osrstenie sa tiež vyvíja niekoľko rokov.

 

Mýty

 

Podľa Eddy je bojový voz bohyne lásky a plodnosti, Freye, ťahaný dvoma obrími mačkami. Inde v Edde čítame príhodu,

v ktorej boh blesku, Thorr, nedokáže zdvihnúť labku obrovskej mačky. 

 

Lesná mačka je v Nórsku niečo ako náš Kocúr v čižmách. Ak stretne na svojich nočných výpravách trolla, zdrží ho

v rozhovore až do svitania, kedy troll na slnečnom svetle skamenie.

 

V Dánsku ich považujú za mačky lesných víl (Huldrekat - dán. huldre - skrytý ľud), odtiaľ názov vílie mačky.